S tohto vrhu nám doma ostala Jesica.Dalším mačiatkom bol kocúrik Cini Mini,ktorý už dlhší čas nieje doma vyrástol s neho krásny kocúr mal výrazné pásiky po sebe to budete môcť vidieť potom na fotkách ,ktoré postupne poprikladám.Jeden čas sa vrátil domov,ale potom znovu odišiel preč a už viac neprišiel.Ktovie kam sa vybral na tak dlhý čas.Čítala som a myslím že už aj počula,že kocúrov treba dať vykastrova,že potom sa zdržiavajú doma no asi na tom niečo bude.Na tretie mačiatko sme vraveli že Micka no z Micky zrazu Mico bol,ktorého sme dali strýkovi do Šarfie a uňho je aj do dnes,tomu som len rada,lebo viem ,že je dobre postarané oňho.No a štvrté mačiatko to bolo také slabulinké najslabšie z tých štyroch nám zomrelo :( Chvílu sa aj držalo no potom zomrelo.Pochovali sme ho na dvore pod smutnú vŕbu,bol to kocúrik,ktorému sme dali meno Garfield.Poviem Vám že s mamou sme s týmto vrhom mali čo robiť aby sme ho ukryli.A ako sa vraví,že najväčšia tma je pod lampou tak to je jedna veľká pravda.Schovávali sme ich v mojej izbe v kartónovej krabici.To boli teda šoky na každý buchot sme sa s mamou mykli ked išli po chodbe babka či krsná vždy sme mali strach aby nevošli náhodou do izby a nenašli nám ich,ale našťastie sa nám podarilo ich ukrývať až dovtedy kým nepodrástli :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára